Pokora.

Každý kresťan by chel byť pokorný. Ale pokora je stav, nie je to túžba ani želanie. Nie je to ako sa milne zvyknú ľudia domnievať poklonkovanie niekomu. Podľa mňa je to tak, že ak máš tento stav, všetko sa odohráva inak. Každá maličkosť je pre teba spôsob poznávania od Boha. Si pripravený príjmať všetko z ruky Božej a s ďakovaním. Tento stav ti pomáha vnímať a chápať Boha a jeho dielo v tvojom živote. Uvedomuješ si že ty si len nástroj Boží. 
Je to stav uvedomenia si Boha a faktu, že všetko je od neho a nič nie je náhoda. Všetko je na dobré a že ťa bezpečne vedie. 
Vnímanie je obrátené na chápanie, na vnútorný rast, na pomoc a rozvoj. Uvedomenie si že všetko je z milosti. Tento stav sa prejavuje v každej chvíli tvojho života. Vo všetkom. Rovnako sa prejavuje aj v komunikácii medzi ľuďmi. Domnievam sa že merítkom pokory môže byť z časti aj to ako vnímame slovo ktoré k nám prichádza od nášho okolia. Môžeš sledovať, že čo spôsobuje slovo ktoré k tebe prichádza. Či ti "otvára" uši alebo ústa. Rýchla reakcia môže byť prejav pýchy. A tak obrazne povedané slovo ktoré k tebe prichádza ti otvára ústa. Si múdry vo vlastných očiach a na všetko máš rýchlu odpoveď. Je to reakcia rozumu a pýchy. 
No načúvanie slovu je prejavom pokory a snaha pomôcť. Kto dobre načúva môže mu byť dané slovo od Boha, ktoré keď sprostredkuješ, sám sa pritom učíš a vzdelávaš. Uvedomuješ si, že ak chceš skutočne niekomu pomôcť nepostačí vlastný rozum a naučená múdrosť, ale potrebuješ múdrosť prítomnú od Boha ktorá pomáha všetkým.

Matúš=MRN