Cesta k Bohu.

Keď človek uverí z tej veľkej radosti sa domnieva, že už aj došiel do cieľa. Poniektorí pripisujú zásluhy za to, že uverili svojej šikovnosti či múdrosti a možno ich ani nenapadne, že viera nám bola daná z milosti od Boha. Uveriť a zotrvávať vo viere sú, ale dve odlišné veci. Keď človek uverí teší sa, čo je iste pochopiteľné. Avšak nestačí len uveriť, ale vo viere aj zotrvať. Veď vierou ideme po ceste do zasľúbenej zeme, do kráľovstva Božieho. Aby to kráľovstvo mohol niekto uvidieť, musí sa znova narodiť. Nie telesne sa znovu narodiť, tak sa  to nedá chápať, podobne ako to nechápal Nikodém ktorý sa pýtal Ježiša ako je to narodiť sa znova (Ján 3/4). Tu sa nejedná o nič telesné, ale sa jedná o zrodenie nového stvorenia. Nie je to premena tela, že by sa človek mal stať znova batoľaťom. I keď to má určitú súvislosť. Tu sa jedná sa o obnovu ducha. A to zomrieť duchu sveta a zrodiť sa ako nové stvorenie Bohu. Uvedomiť si, že Kristus zomrel za naše hriechy na kríži a my zomierame pre Krista každý deň. Zanechať starý spôsob života a začať žiť nový. Preto som písal, že to má určitý súvis s novorodencom lebo znovu sa narodiť je ako prísť novorodencovi na tento svet. Nič nemá a všetko nadobúda od začiatku. I keď rozumovo si je každý vedomí toho, že tu v tomto tele žil aj do času, od kedy uveril. A tak začína žiť nový život z viery kde je podstatné uvedomiť si a prijať fakt, že to staré už nie je. Že to zomrelo narodením sa toho nového. Ak niečo podceníme alebo prevezmeme rozumovo z toho starého, zavedie nás to do bludu (Marek 2/22). Ak sa teda niekto domnieva, že to čo žil kým uveril a čo si nadobudol a nahonobil má nejakú hodnotu, je mu to len na škodu. O takom nám pán hovorí, že by sme si nešporili poklady na zemi kde ich zožiera  hrdza a mole a kde zlodeji kradnú. (Matúš 6/19). Veď ak sme sa znovu narodili začíname od začiatku a nemáme nič. Práve sme sa narodili. Možno to ľahšie chápe ten kto videl rásť malé deti vo svojom okolí. Oni každý deň získavajú niečo nové. Stavajú novú stavbu, z nových materiálov. Do takejto stavby sa tie staré materiály nijako nehodia. Veď si sa narodil znova do nového kráľovstva o ktorom Ježiš hovoril, že nie je z tohto sveta a hodnoty tohto sveta tam nemajú žiadnu cenu (Ján 18/36).
Boh skúša každú stavbu. Chráni nás od toho, aby sme pomiešali staré s novým. Čo je zlé v skúške neobstojí. Pravda ukáže aký materiál sme použili na novú stavbu. Ak nový, ktorý nám dal z milosti On, stavba iste obstojí, ale ak sme použili staré materiály o ktorých sme sa domnievali, že sú dobré stavba neobstojí (1 Korinťanom 3/12) Nemôžme si myslieť, že ak sme niečo ťažko alebo trpezlivo nadobudli v starom živote, tak to má veľkú cenu. Naopak ak sme pre to staré aj trpeli alebo mnoho platili,nemusí to mať u Boha žiadnu cenu. Znova sa narodiť, to nie je myslieť si, že som znovu zrodený. Nie je to ani v tvrdení. Darmo tvrdím, že ja som nový. To musí byť fakt a skutočná premena, nové stvorenie, nový človek. Nemôžem byť nový a čosi z toho starého života si predsa len nepustím, odložím. Či už ako vzácne alebo užitočné či príjemné či osožné. Znova sa narodiť je fakt a realita pred Bohom. Je to život vo viere v Boha a očakávaní, že čokoľvek potrebujem On mi dá v pravý čas. Život v pokore, čistote a očakávaní. On má všetko čo potrebujem a spravodlivo rozhoduje kedy mi to dá. Nemôžem si brať ako chcem a kedy chcem. Ak si beriem ako sa mi zachce, to nie je život z viery, ale zo žiadosti čo je znakom starého človeka. Ak som zotrval v takej mysli, že ja všetko sám zvládnem, automaticky ma to vedie do pýchy. Som vedený mysľou starého človeka, ktorý vlastne nepotrebuje ani Boha a myslí si, že môže mať všetko. Taká je myseľ starého človeka ktorá je zlá a prevrátená. Myseľ, ktorú sme odsúdili keď sme uverili Ježiša Krista ktorý zomrel za naše hriechy. On zomrel na kríži za hriechy ktoré sme narobili práve tou starou mysľou v nevedomosti. Táto stará myseľ má zomierať a zomrieť zo starým človekom. Kto na toto zabúda, vracia sa do života v hriechu.

Matúš=MRN

---

Použité biblické verše :

• Ján 3/3 A Ježiš odpovedal a riekol mu: Ameň, ameň ti hovorím. Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže vidieť kráľovstvo Božie.
• Ján 3/4 A Nikodém mu povedal: Ako sa môže narodiť človek, keď je starý? Či azda môže po druhé vojsť do života svojej matky a narodiť sa?
• Ján 18/36 Ježiš odpovedal: Moje kráľovstvo nie je z tohoto sveta; keby bolo moje kráľovstvo z tohoto sveta, moji služobníci by zápasili o to, aby som nebol vydaný Židom. Ale teraz moje kráľovstvo nie je odtiaľto.
• 1 Korinťanom 3/12 A jestli niekto stavia na ten základ zlato, striebro, drahé kamene, drevo, seno, slamu 13 jedného každého dielo vyjde najavo, pretože to ten deň ukáže, lebo sa zjaví v ohni. A jedného každého dielo, jaké ktoré je, sám ten oheň zkúsi. 14 Ak ostane niečie dielo, ktoré postavil na základ, dostane mzdu;
• Marek 2/22 A tiež nikto nevlieva nového vína do starých kožíc, lebo ináče nové víno roztrhne kožice, víno sa vyleje, a kožice sa zahubia; ale nové víno sa má lievať do nových kožíc.
• Matúš6/19 Neshromažďujte si pokladov na zemi, kde moľ a hrdza kazí, a kde sa zlodeji prekopávajú a kradnú;

---

Päť pencí.

Stala sa mi takáto zaujímavá príhoda. Boli sme s mojou dcérou na nákup v jednom neďalekom malom obchode. Kúpili sme čo sme mali a išli sme ku pokladni, aby som nákup vyplatil. Podal som predaváčke peniaze a kým mi počítala výdavok, poobzeral som sa dokola. Zbadal som pred sebou trčať s pod koberca mincu piatich pencí. Viem, nie je to veľký peniaz, ale milo ma to potešilo. Zohol som sa teda automaticky po mincu, že si ju vezmem a odložím. No keď som sa zohol po peniaz začal som si uvedomovať, že sa na mňa pozerá jeden zo zákazníkov. Stál tiež neďaleko pokladni. Začal som od neho pociťovať uprený pohľad a napadlo ma, že bude asi sledovať čo ja s mincu urobím. A veru, i keď som sa na neho ani raz nepozrel, cítil som zvedavosť ako sa zachovám. Napadol ma z toho príbeh z biblie ako bol Ježiš pokúšaný farizejmi, ktorí sa ho pýtali či majú platiť dane alebo nie (Matúš 22/15:22).

On bol dokonalý a neprekvapili ho takou otázkou. No ale čo ja ? Bolo sa treba rýchlo a správne rozhodnúť, aby som toho človeka nepohoršil a zároveň zostal v pravde. Samozrejme som už mal nejakú múdrosť, z ktorej som sa rozhodoval a tak som si pomyslel že, ak by som vedel komu minca patrí, vrátil by som mu ju. Ale ak nemám komu mincu vrátiť, tak ju považujem za svoju. Nevidel som kto ju stratil a nájsť tú mincu bolo dané mne. Ale teraz je to trochu inak. Situácia je komplikovanejšia. Je tu ten človek čo kuká na mňa ako sa zachovám. Držal som teda mincu v ruke a uvažoval. Ak ju dám do peňaženky človek si možno povie: "To nie je jeho, veď to našiel na zemi". Ak ju dám predávačke na pult, možno si povie: "Prečo to dáva práve jej, to nie je jej minca..." Ďalšie čo ma napadlo bolo či dám teda mincu tomu človeku čo na mňa pozerá ? Nie. Iste mi odpovie: "to nie je moje". Bolo sa treba rýchlo rozhodnúť. Lebo celá situácia sa odohrávala v niekoľkých sekundách. A tak som sa pýtal. Bože čo mám teraz urobiť ?
A zrazu prišiel nápad. Napadlo ma, že mincu dám do pokladničky na charitu, ktorá je skoro pri každej pokladni. Ako náhle som mincu hodil do nádoby prestal som pociťovať pohľady a tlak. Prišla mi do srdca radosť a pokoj. Hneď som vedel, že som sa chvála Bohu dostal nápad, ktorý vyriešil celú situáciu s mne ostala radosť v srdci namiesto viny z môjho zlého rozhodnutia.
Zároveň som si uvedomil, že v živote každého z nás príde čas keď sa musíme rozhodnúť rýchlo a dobre. No niekedy nestačia všetky tie múdrosti a pravidlá, ktoré už poznáme a sme na ne pripravený. Príde iná situácia v ktorej neobstojíme ak sa nespoliehame na Boha. Veď On je stále pri nás a pozná odpoveď na každú našu otázku v každom čase. Ak nám došla všetká múdrosť, že už si nevieme rady, On vie. On pozná odpoveď na všetky otázky.

Matúš=MRN

---

Použité biblické verše :

(Matúš 22/15:22)

15 Vtedy odišli farizeovia a radili sa, jako by ho lapili v reči. 16 A poslali k nemu svojich učeníkov s heródiánmi, ktorí mu povedali: Učiteľu, vieme, že si pravdivý a že ceste Božej učíš v pravde a nedbáš na nikoho, lebo nehľadíš na osobu ľudí; 17 povedzže nám tedy, čo sa tebe zdá: či sa má dať cisárovi daň a či nie? 18 Ale Ježiš poznal ich zlobu a povedal: Čo ma pokúšate, pokrytci? 19 Ukážte mi daňový peniaz! A oni mu doniesli denár. 20 A povedal im: Čí je tento obraz a nápis? 21 A riekli: Cisárov. Vtedy im povedal: Tedy dajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu. 22 A keď to počuli, zadivili sa a zanechajúc ho odišli.

---

Náš skutočný charakter.

Každý veriaci človek sa narodil a vyrastal v prostredí, kde na neho nejakým spôsobom vplýva okolie a životné okolnosti. Vyrastá a vníma život okolo seba. Robí rôzne rozhodnutia a zažíva rôzne situácie v ktorých sa mu určitým spôsobom necháva spoznávať Boh. Zo začiatku veľa krát ani nevie, že ten alebo onen prejav je vlastne pre neho dôkazom Božej prítomnosti. Neskoršie po tom ako uverí zisťuje, že rôzne situácie ktoré zažíval boli potvrdením, že už vtedy dávno, stretával vo svojom živote Boha. Bez týchto dôkazov by nikto nemohol uveriť. Každý mohol žiť v spoločnosti rôznych ľudí ktorí možno prežívali rovnaké dejstvá na rovnakom mieste, ale aj tak on zažíval všetko osobne a jedinečným spôsobom, lebo u Boha sme každý jedinečný. Takto žijeme svoj život do doby, kým sa ku nám nepriblíži milosť. Boh sa nám nechal poznať a my sme uverili. Spoznali sme Ježiša Krista vyznali sme Ho za nášho spasiteľa a evanjelium ktoré sa od neho dozvedáme sa snažíme uplatňovať vo svojom živote. V predošlom živote sme už nadobudli nejaký charakter a ten sa teraz snažíme meniť na podobu nášho vzoru Ježiša Krista. Hovoríme som kresťan (2 Peter 1/5).
Vo veršoch od apoštola Petra sa píše o tom, ako by sa mal kresťan správať. Teda aké chovanie by malo byť pre kresťana samozrejmé. Alebo ešte inak povedané, poukazuje na správanie ktoré je kresťanovi prirodzené. Ak je teda správanie ako ho opisuje apoštol Peter pre kresťanov prirodzené a my sa za kresťanov považujeme, môžeme tieto verše použiť ako zrkadlo na vlastný život. Zamyslieť sa či tak, ako je evanjelium opísané v jeho veršoch, sa rovnako odohráva aj v tom našom živote (1 Ján 2/15:17).
V iných veršoch biblie som sa dočítal akého správania sa má kresťan vyvarovať. Je tam poukázané na presný opak správania. Na to, ako sa kresťania správať nemajú. Ján opisuje čoho sa máme vyvarovať. Každý z nás si môže povedať, že on tak nerobí a že on tak nie je. Že všetko staré zanechal. Ale všetci vieme, že nie vždy je to pravda lebo nie len to čo je opísané vo veršoch je myseľ sveta, ale aj mnoho toho čo tam opísané nie je. Ako sa hovorí čítaj medzi riadkami lebo to čo tam síce nie je napísané evidentne stretávame to v našich životoch. S tým bojujeme a snažíme sa o víťazstvá. Snažíme sa poraziť toho starého človeka v nás, ale vieme aj to, že nie vždy sa nám to podarí.

Ak sú teda postavené hranice medzi tým, ako by to malo byť a ako by to byť nemalo, logicky mi vychádza, že väčšina z nás je na ceste niekde medzi tým, čo opisuje Ján a tým čo opisuje Peter. Uverili sme a odvrhli sme myseľ sveta. Snažíme sa o zmenu v našich životoch a to o takú, aby sme sa stali novím stvorením. Meníme svoju myseľ a charakter podľa vzoru Ježiša Krista, ale nie vždy stretávame na ceste len víťazstvá. Ak ale nasledujeme Krista a snažíme sa ho naozaj hľadať v našom živote, zisťujeme, že nestačí od Krista odkukávať a tak uplatňovať jeho evanjelium v živote. Musíme žiť tak, aby vznikalo nové evanjelium z nášho života. No nie tak, že my si vymyslíme svoje evanjelium, ale uplatňujeme to jeho evanjelium v našom živote. Samozrejme čo najlepšie a čo najdokonalejšie. Snažiť sa robiť všetko tak, ako by to robil On sám. Tak, aby On žil v nás. A to už je niečo iné ako niekoho len napodobňovať. Každý chápe rozdiel medzi divadlom a životom. Pozeráme na hercov čo hrajú divadlo a keď skončí predstavenie, každý žije ten svoj život. My sa musíme snažiť, aby to nebolo podobne aj v našom kresťanskom živote. Aby sme nedelili náš život na predstavenie v Kristu a keď predstavenie skončí, začína ten náš vlastný život. To celý náš život musí byť úprimne v Kristu každú hodinu, minútu a aj sekundu. Aj keď sme hladný, ospalý alebo unavený, nerobíme rozdiely.
Áno dá aj napodobňovať a dokonca aj kvalitne a niekedy aj na nerozoznanie, ale do kedy ? Lebo ak niekoho kopírujeme, to nie sme my a to kto my sme sa aj tak prejaví v našom živote, v reakciách v pravde. Vtedy keď nie sme pripravený zahrať masku ktorá sa podobá na Krista. Veď nie všetko sa dá kopírovať, na niečo sú autorské práva. Ak teda nie sme autorom, nie je nám dané používať bez odhalenia. A tak to aj býva, že ak nestojíme v pravde, bývame odhalený.
Je veľký rozdiel medzi kopírovaním a prenesením evanjelia do vlastného života. Ten rozdiel robí pochopenie lebo ten kto pochopil sa snaží odpozorované, uplatniť vo svojom živote. No ten kto nepochopil, ten iba napodobňuje čo videl u druhých.
Aj v nadšení či domnienke už získaného spasenia ľahko zabúdame na podstatu ktorou je premena osobnosti človeka. Pomyslíme si ja som už spasený a koniec. Prestávame na sebe pracovať. Ale zanedbaním maličkostí sa stávajú veľké chyby a nedostatočným pochopením zmyslu premeny charakteru sa ľahko vráti krok späť do blízkosti človeka akým bol. Aj keď síce pozná múdrosti evanjelia je iba ako hercom na javisku. Zahrá svoju úlohu a o chvíľu bude inak. Pevnosť a moc rastie z vernosťou v Kristu. Kto ju nemá, ale aj kto ju má je vystavovaný pokúšaniu diabla ktorý sa tiež snaží nestratiť zo svojich služobníkov. Ako tam obstojí ten kto moc nemá ? Samotná múdrosť nikoho nezachráni. Ak sa neudiala ozajstná premena charakteru, bude pohltený svojím starým egom. Pomyslí si, že už vie všetko a že je múdry aby obstál, ale múdrosť vedie do pýchy a pýcha predchádza pádu.
A tak príde čas keď sme mali byť v nejakej úrovni. Dorásť do úrovni komu aká bola daná. Každý mal dôjsť v premene svojho charakteru do nejakej veľkosti. Kto tam dorástol je hodný nosiť jeho rúcho a kto nedorástol do veľkosti aká mu bola daná, tomu bude rúcho veľké. Síce je to obrazne povedané, ale v praxi v samotnom živote je to vidieť. Je vidieť kto je naozaj veľký alebo kto sa veľkým iba robí kto u Krista naozaj je a kto o ňom len hovorí.

Matúš=MRN

---

(2 Peter 1/ 5-7)

5 A tak práve preto vynaložte na to všetku snahu a poskytujte vo svojej viere chrabrú ctnosť a v ctnosti známosť

6 a v známosti zdržanlivosť a v zdržanlivosti trpezlivosť a v trpezlivosti pobožnosť

7 a v pobožnosti milovanie bratstva a v milovaní bratstva lásku.

(1 Ján 2/15-17)

15 Nemilujte sveta ani vecí, ktoré sú na svete. Keď niekto miluje svet, nie je v ňom lásky Otcovej.

16 Lebo nič z toho, čo je na svete - žiadosť tela, žiadosť očí a chlúbna pýcha života, nie je z Otca, ale je zo sveta.

17 A svet ide ta i jeho žiadosť, ale ten, kto činí vôľu Božiu, trvá na veky.

---