pondelok 1. septembra 2014

Päť pencí.


Stala sa mi takáto zaujímavá príhoda. Boli sme s mojou dcérou na nákup v jednom neďalekom malom obchode. Kúpili sme čo sme mali a išli sme ku pokladni, aby som nákup vyplatil. Podal som predaváčke peniaze a kým mi počítala výdavok, poobzeral som sa dokola. Zbadal som pred sebou trčať s pod koberca mincu piatich pencí. Viem, nie je to veľký peniaz, ale milo ma to potešilo. Zohol som sa teda automaticky po mincu, že si ju vezmem a odložím. No keď som sa zohol po peniaz začal som si uvedomovať, že sa na mňa pozerá jeden zo zákazníkov. Stál tiež neďaleko pokladni. Začal som od neho pociťovať uprený pohľad a napadlo ma, že bude asi sledovať čo ja s mincu urobím. A veru, i keď som sa na neho ani raz nepozrel, cítil som zvedavosť ako sa zachovám. Napadol ma z toho príbeh z biblie ako bol Ježiš pokúšaný farizejmi, ktorí sa ho pýtali či majú platiť dane alebo nie (Matúš 22/15:22).
On bol dokonalý a neprekvapili ho takou otázkou. No ale čo ja ? Bolo sa treba rýchlo a správne rozhodnúť, aby som toho človeka nepohoršil a zároveň zostal v pravde. Samozrejme som už mal nejakú múdrosť, z ktorej som sa rozhodoval a tak som si pomyslel že, ak by som vedel komu minca patrí, vrátil by som mu ju. Ale ak nemám komu mincu vrátiť, tak ju považujem za svoju. Nevidel som kto ju stratil a nájsť tú mincu bolo dané mne. Ale teraz je to trochu inak. Situácia je komplikovanejšia. Je tu ten človek čo kuká na mňa ako sa zachovám. Držal som teda mincu v ruke a uvažoval. Ak ju dám do peňaženky človek si možno povie: "To nie je jeho, veď to našiel na zemi". Ak ju dám predávačke na pult, možno si povie: "Prečo to dáva práve jej, to nie je jej minca..." Ďalšie čo ma napadlo bolo či dám teda mincu tomu človeku čo na mňa pozerá ? Nie. Iste mi odpovie: "to nie je moje". Bolo sa treba rýchlo rozhodnúť. Lebo celá situácia sa odohrávala v niekoľkých sekundách. A tak som sa pýtal. Bože čo mám teraz urobiť ?
A zrazu prišiel nápad. Napadlo ma, že mincu dám do pokladničky na charitu, ktorá je skoro pri každej pokladni. Ako náhle som mincu hodil do nádoby prestal som pociťovať pohľady a tlak. Prišla mi do srdca radosť a pokoj. Hneď som vedel, že som sa chvála Bohu dostal nápad, ktorý vyriešil celú situáciu s mne ostala radosť v srdci namiesto viny z môjho zlého rozhodnutia.
Zároveň som si uvedomil, že v živote každého z nás príde čas keď sa musíme rozhodnúť rýchlo a dobre. No niekedy nestačia všetky tie múdrosti a pravidlá, ktoré už poznáme a sme na ne pripravený. Príde iná situácia v ktorej neobstojíme ak sa nespoliehame na Boha. Veď On je stále pri nás a pozná odpoveď na každú našu otázku v každom čase. Ak nám došla všetká múdrosť, že už si nevieme rady, On vie. On pozná odpoveď na všetky otázky.

Matúš=MRN


Použité biblické verše :

(Matúš 22/15:22)
15 Vtedy odišli farizeovia a radili sa, jako by ho lapili v reči. 16 A poslali k nemu svojich učeníkov s heródiánmi, ktorí mu povedali: Učiteľu, vieme, že si pravdivý a že ceste Božej učíš v pravde a nedbáš na nikoho, lebo nehľadíš na osobu ľudí; 17 povedzže nám tedy, čo sa tebe zdá: či sa má dať cisárovi daň a či nie? 18 Ale Ježiš poznal ich zlobu a povedal: Čo ma pokúšate, pokrytci? 19 Ukážte mi daňový peniaz! A oni mu doniesli denár. 20 A povedal im: Čí je tento obraz a nápis? 21 A riekli: Cisárov. Vtedy im povedal: Tedy dajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu. 22 A keď to počuli, zadivili sa a zanechajúc ho odišli.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára