Každý veriaci človek sa narodil a vyrastal v prostredí, kde na neho nejakým spôsobom vplýva okolie a životné okolnosti. Vyrastá a vníma život okolo seba. Robí rôzne rozhodnutia a zažíva rôzne situácie v ktorých sa mu určitým spôsobom necháva spoznávať Boh. Zo začiatku veľa krát ani nevie, že ten alebo onen prejav je vlastne pre neho dôkazom Božej prítomnosti. Neskoršie po tom ako uverí zisťuje, že rôzne situácie ktoré zažíval boli potvrdením, že už vtedy dávno, stretával vo svojom živote Boha. Bez týchto dôkazov by nikto nemohol uveriť. Každý mohol žiť v spoločnosti rôznych ľudí ktorí možno prežívali rovnaké dejstvá na rovnakom mieste, ale aj tak on zažíval všetko osobne a jedinečným spôsobom, lebo u Boha sme každý jedinečný. Takto žijeme svoj život do doby, kým sa ku nám nepriblíži milosť. Boh sa nám nechal poznať a my sme uverili. Spoznali sme Ježiša Krista vyznali sme Ho za nášho spasiteľa a evanjelium ktoré sa od neho dozvedáme sa snažíme uplatňovať vo svojom živote. V predošlom živote sme už nadobudli nejaký charakter a ten sa teraz snažíme meniť na podobu nášho vzoru Ježiša Krista. Hovoríme som kresťan (2 Peter 1/5).
Vo veršoch od apoštola Petra sa píše o tom, ako by sa mal kresťan správať. Teda aké chovanie by malo byť pre kresťana samozrejmé. Alebo ešte inak povedané, poukazuje na správanie ktoré je kresťanovi prirodzené. Ak je teda správanie ako ho opisuje apoštol Peter pre kresťanov prirodzené a my sa za kresťanov považujeme, môžeme tieto verše použiť ako zrkadlo na vlastný život. Zamyslieť sa či tak, ako je evanjelium opísané v jeho veršoch, sa rovnako odohráva aj v tom našom živote (1 Ján 2/15:17).
V iných veršoch biblie som sa dočítal akého správania sa má kresťan vyvarovať. Je tam poukázané na presný opak správania. Na to, ako sa kresťania správať nemajú. Ján opisuje čoho sa máme vyvarovať. Každý z nás si môže povedať, že on tak nerobí a že on tak nie je. Že všetko staré zanechal. Ale všetci vieme, že nie vždy je to pravda lebo nie len to čo je opísané vo veršoch je myseľ sveta, ale aj mnoho toho čo tam opísané nie je. Ako sa hovorí čítaj medzi riadkami lebo to čo tam síce nie je napísané evidentne stretávame to v našich životoch. S tým bojujeme a snažíme sa o víťazstvá. Snažíme sa poraziť toho starého človeka v nás, ale vieme aj to, že nie vždy sa nám to podarí.
Vo veršoch od apoštola Petra sa píše o tom, ako by sa mal kresťan správať. Teda aké chovanie by malo byť pre kresťana samozrejmé. Alebo ešte inak povedané, poukazuje na správanie ktoré je kresťanovi prirodzené. Ak je teda správanie ako ho opisuje apoštol Peter pre kresťanov prirodzené a my sa za kresťanov považujeme, môžeme tieto verše použiť ako zrkadlo na vlastný život. Zamyslieť sa či tak, ako je evanjelium opísané v jeho veršoch, sa rovnako odohráva aj v tom našom živote (1 Ján 2/15:17).
V iných veršoch biblie som sa dočítal akého správania sa má kresťan vyvarovať. Je tam poukázané na presný opak správania. Na to, ako sa kresťania správať nemajú. Ján opisuje čoho sa máme vyvarovať. Každý z nás si môže povedať, že on tak nerobí a že on tak nie je. Že všetko staré zanechal. Ale všetci vieme, že nie vždy je to pravda lebo nie len to čo je opísané vo veršoch je myseľ sveta, ale aj mnoho toho čo tam opísané nie je. Ako sa hovorí čítaj medzi riadkami lebo to čo tam síce nie je napísané evidentne stretávame to v našich životoch. S tým bojujeme a snažíme sa o víťazstvá. Snažíme sa poraziť toho starého človeka v nás, ale vieme aj to, že nie vždy sa nám to podarí.
Ak sú teda postavené hranice medzi tým, ako by to malo byť a ako by to byť nemalo, logicky mi vychádza, že väčšina z nás je na ceste niekde medzi tým, čo opisuje Ján a tým čo opisuje Peter. Uverili sme a odvrhli sme myseľ sveta. Snažíme sa o zmenu v našich životoch a to o takú, aby sme sa stali novím stvorením. Meníme svoju myseľ a charakter podľa vzoru Ježiša Krista, ale nie vždy stretávame na ceste len víťazstvá. Ak ale nasledujeme Krista a snažíme sa ho naozaj hľadať v našom živote, zisťujeme, že nestačí od Krista odkukávať a tak uplatňovať jeho evanjelium v živote. Musíme žiť tak, aby vznikalo nové evanjelium z nášho života. No nie tak, že my si vymyslíme svoje evanjelium, ale uplatňujeme to jeho evanjelium v našom živote. Samozrejme čo najlepšie a čo najdokonalejšie. Snažiť sa robiť všetko tak, ako by to robil On sám. Tak, aby On žil v nás. A to už je niečo iné ako niekoho len napodobňovať. Každý chápe rozdiel medzi divadlom a životom. Pozeráme na hercov čo hrajú divadlo a keď skončí predstavenie, každý žije ten svoj život. My sa musíme snažiť, aby to nebolo podobne aj v našom kresťanskom živote. Aby sme nedelili náš život na predstavenie v Kristu a keď predstavenie skončí, začína ten náš vlastný život. To celý náš život musí byť úprimne v Kristu každú hodinu, minútu a aj sekundu. Aj keď sme hladný, ospalý alebo unavený, nerobíme rozdiely.
Áno dá aj napodobňovať a dokonca aj kvalitne a niekedy aj na nerozoznanie, ale do kedy ? Lebo ak niekoho kopírujeme, to nie sme my a to kto my sme sa aj tak prejaví v našom živote, v reakciách v pravde. Vtedy keď nie sme pripravený zahrať masku ktorá sa podobá na Krista. Veď nie všetko sa dá kopírovať, na niečo sú autorské práva. Ak teda nie sme autorom, nie je nám dané používať bez odhalenia. A tak to aj býva, že ak nestojíme v pravde, bývame odhalený.
Je veľký rozdiel medzi kopírovaním a prenesením evanjelia do vlastného života. Ten rozdiel robí pochopenie lebo ten kto pochopil sa snaží odpozorované, uplatniť vo svojom živote. No ten kto nepochopil, ten iba napodobňuje čo videl u druhých.
Aj v nadšení či domnienke už získaného spasenia ľahko zabúdame na podstatu ktorou je premena osobnosti človeka. Pomyslíme si ja som už spasený a koniec. Prestávame na sebe pracovať. Ale zanedbaním maličkostí sa stávajú veľké chyby a nedostatočným pochopením zmyslu premeny charakteru sa ľahko vráti krok späť do blízkosti človeka akým bol. Aj keď síce pozná múdrosti evanjelia je iba ako hercom na javisku. Zahrá svoju úlohu a o chvíľu bude inak. Pevnosť a moc rastie z vernosťou v Kristu. Kto ju nemá, ale aj kto ju má je vystavovaný pokúšaniu diabla ktorý sa tiež snaží nestratiť zo svojich služobníkov. Ako tam obstojí ten kto moc nemá ? Samotná múdrosť nikoho nezachráni. Ak sa neudiala ozajstná premena charakteru, bude pohltený svojím starým egom. Pomyslí si, že už vie všetko a že je múdry aby obstál, ale múdrosť vedie do pýchy a pýcha predchádza pádu.
A tak príde čas keď sme mali byť v nejakej úrovni. Dorásť do úrovni komu aká bola daná. Každý mal dôjsť v premene svojho charakteru do nejakej veľkosti. Kto tam dorástol je hodný nosiť jeho rúcho a kto nedorástol do veľkosti aká mu bola daná, tomu bude rúcho veľké. Síce je to obrazne povedané, ale v praxi v samotnom živote je to vidieť. Je vidieť kto je naozaj veľký alebo kto sa veľkým iba robí kto u Krista naozaj je a kto o ňom len hovorí.
Áno dá aj napodobňovať a dokonca aj kvalitne a niekedy aj na nerozoznanie, ale do kedy ? Lebo ak niekoho kopírujeme, to nie sme my a to kto my sme sa aj tak prejaví v našom živote, v reakciách v pravde. Vtedy keď nie sme pripravený zahrať masku ktorá sa podobá na Krista. Veď nie všetko sa dá kopírovať, na niečo sú autorské práva. Ak teda nie sme autorom, nie je nám dané používať bez odhalenia. A tak to aj býva, že ak nestojíme v pravde, bývame odhalený.
Je veľký rozdiel medzi kopírovaním a prenesením evanjelia do vlastného života. Ten rozdiel robí pochopenie lebo ten kto pochopil sa snaží odpozorované, uplatniť vo svojom živote. No ten kto nepochopil, ten iba napodobňuje čo videl u druhých.
Aj v nadšení či domnienke už získaného spasenia ľahko zabúdame na podstatu ktorou je premena osobnosti človeka. Pomyslíme si ja som už spasený a koniec. Prestávame na sebe pracovať. Ale zanedbaním maličkostí sa stávajú veľké chyby a nedostatočným pochopením zmyslu premeny charakteru sa ľahko vráti krok späť do blízkosti človeka akým bol. Aj keď síce pozná múdrosti evanjelia je iba ako hercom na javisku. Zahrá svoju úlohu a o chvíľu bude inak. Pevnosť a moc rastie z vernosťou v Kristu. Kto ju nemá, ale aj kto ju má je vystavovaný pokúšaniu diabla ktorý sa tiež snaží nestratiť zo svojich služobníkov. Ako tam obstojí ten kto moc nemá ? Samotná múdrosť nikoho nezachráni. Ak sa neudiala ozajstná premena charakteru, bude pohltený svojím starým egom. Pomyslí si, že už vie všetko a že je múdry aby obstál, ale múdrosť vedie do pýchy a pýcha predchádza pádu.
A tak príde čas keď sme mali byť v nejakej úrovni. Dorásť do úrovni komu aká bola daná. Každý mal dôjsť v premene svojho charakteru do nejakej veľkosti. Kto tam dorástol je hodný nosiť jeho rúcho a kto nedorástol do veľkosti aká mu bola daná, tomu bude rúcho veľké. Síce je to obrazne povedané, ale v praxi v samotnom živote je to vidieť. Je vidieť kto je naozaj veľký alebo kto sa veľkým iba robí kto u Krista naozaj je a kto o ňom len hovorí.
Matúš=MRN
(2 Peter 1/ 5-7)
5 A tak práve preto vynaložte na to všetku snahu a poskytujte vo svojej viere chrabrú ctnosť a v ctnosti známosť
6 a v známosti zdržanlivosť a v zdržanlivosti trpezlivosť a v trpezlivosti pobožnosť
7 a v pobožnosti milovanie bratstva a v milovaní bratstva lásku.
(1 Ján 2/15-17)
15 Nemilujte sveta ani vecí, ktoré sú na svete. Keď niekto miluje svet, nie je v ňom lásky Otcovej.
16 Lebo nič z toho, čo je na svete - žiadosť tela, žiadosť očí a chlúbna pýcha života, nie je z Otca, ale je zo sveta.
17 A svet ide ta i jeho žiadosť, ale ten, kto činí vôľu Božiu, trvá na veky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára